Otvoriť oči mal som chuť
popíjať z vína myseľ kuť
lahodiť ústam na duši
kam žiadna noha nemusí
Vkročil som rázne vnútri tma
pocity šťastia stretli ma
kroky som vážil strmhlav dol
s pocitom vášní padal som
Uchopiť ruku prsty skôr
beznádej vnímať suchých kôr
a potom skrývať v srdci bôl
výčitky mysle on tam bol
_____
Bežím pred sebou, nevedno kam
cesta je kľukatá, obavy mám
cieľom svojim vdýchnem sny
cítim, pocit opojný
Cestou stretám ľudskú tvár
stojí vo tme, má však dar
žiarou svojou bije tmu
neveril som, vošla dnu
V hlave mojej nastal skrat
uvažujem, mám ju rád?
ostať spolu, z cesty zísť
bol to osud, musel prísť
_____
Vo svojom vnútri cítim zlosť
utekám pred sebou, bolesti bolo dosť
vraciam sa v nádeji, v ústrety času
premeniť bezradnosť na kúsok jasu
Osudom skúšaný všetci sme boli
každý z nás pochopil, život tak bolí
zmierenie s nádejou pocítiť smiem
bezradný život prežívať viem
S hrdosťou prekonám každučkú lož
do duše vnára sa, sťa ostrý nôž
prehnité vnútro ostáva v nás
telá sú bez duše, človek má kaz
_____
Stekali kvapky z pohára
ruka už nemala silu
myšlienky na vôkol vynára
naberal žalostnú vinu
Pocitom opojným nechal sa niesť
predostrel s úsmevom cit
omylom vyvrátil poslednú z ciest
pochopil musel z nej zísť
Vydal sa na cestu bezbrehú
konečno nemalo byť
v diaľavách uchopil predtuchu
musel on naveky žiť